MOTOR a jeho história

Motor (história)

Keď dávni ľudia objavili oheň, našli tým spôsob, ako získať energiu, pretože pri horení sa uvoľňuje teplo a svetlo. Trvalo však dva milióny rokov, kým bol vynájdený parný stroj, ktorý umožnil premeniť tepelnú energiu na mechanickú, schopnú konať prácu. Dnes existuje veľa rôznych motorov.

PRINCÍP:

Horením paliva v parnom stroji vzniká teplo, ktoré premieňa vodu na vodnú paru. Pomocou vstupných ventilov je potom touto parou plnený parný valec, nasleduje expanzia pary – para hýbe piestom a zároveň klesá jej tlak a teplota. Tým nastane premena tepelnej energie vodnej pary na mechanickú prácu pary. Potom nasleduje tzv. výfuk pary otvorením výstupných ventilov na druhej strane valca. Po vstupe pary zo vstupných ventilov a spätnom pohybe piestu sa para vytlačuje, časť sa však vo valci ponecháva a opäť sa stláča (kompresia), aby sa steny valca pred plnení čerstvou parou opäť ohriali. Vstup a výstup pary z valca parného stroja sa riadi rozvodom. Pomocou ojnice týchto súčastí. Omnoho efektívnejšie by ale, bolo keby tlak pary mohol otáčať kolmi bezprostredne, podobne ako dopadajúca voda roztáča mlynské kolá. Problém bol však v tom, že kolá museli mať stálu vysokú rýchlosť, aby mal parný stroj dobrý výkon. Tento problém sa dlho nedarilo vyriešiť, až roku 1884 zostrojili Angličan Parsons spolu so Švédom Lavalom prvú parnú turbínu.

Chronologický prehľad historického vývoja:

  • 1712 – Thomas Newcomen postavil prvý fungujúci parný stroj, ktorý čerpal vodu z baní. Bol to však nedokonalý vynález, o čom svedčí, že mal kotlík ako čajník a zdvih piesta iba 15 cm.
  • 1760 – James Watt prihlásil svoj parný stroj na patentovanie. Watt tu prakticky uplatnil parný stroj s uzavretým piestom valca, s oddeleným kondenzátorom a čerpadlom na prívod vzduchu.
  • 1769 – Francúz Nicholas Cugnot zaujal davy v Paríži parným strojom, ktorý sa pohyboval rýchlosťou 3 km/h. Napokon sa však prevrátil a vybuchol. – 1780 – James Watt zostrojil prvý výkonný piestový parný stroj s regulátorom rýchlostí.
  • 1769 – 1784 – James Watt dostal štyri patenty. Parný stroj sa stal motorom, ktorý potreboval priemysel. – Georg Stephenson a jeho syn Robert znásobili silu parného stroja nazvaného Rocket tak, že odvádzali použitú paru úzkym komínom. Zároveň zvýšili výhrevnosť tým, že v železnom kotli inštalovali namiesto jednej niekoľko rúrok, ktorými prechádzalo teplo.
  • 1861 – Nikolaus August Otto postavil svoj prvý motor a v roku 1864 založil spoločnosť na výrobu plynových motorov.
  • 1876 – Nikolaus August Otto postavil a patentoval plný plynom poháňaný motor. Behom ďalších 17 rokov bolo predaných 50 000 Ottových motorov, ktoré našli využitie hlavne v strojárenských závodoch.
  • 1882 – Carl Benz postavil v Mannheime továreň na výrobu plynových  motorov. Neskôr nadobudol presvedčenie, že keby jeho motory pracovali na výkonnejší a vhodnejší benzín, dokázali by poháňať i vozidlo. – 1883 – boli zostrojené prvé parné turbíny.
  • 1885 – Carl Benz predstavil verejnosti prvé trojkolesové vozidlo a dal si ho patentovať.
  • 1886 – Bol uverejnený patent na Ottov štvordobý (štvortaktný) motor. Bolo už len otázkou času, kedy sa bude tento motor upravený pre použitie v automobiloch. – G.W. Daimler vo svojej dielni vyvinul prvý benzínový rýchlobežný motor.
  • 1890 – Gottlieb Wilhelm  Daimler založil firmu, ktorá v roku 1901, dvanásť mesiacov o jeho smrti, uviedla na trh Mercedes.
  • 1893 – Rudolf Diesel zostrojil naftový motor. Henry Ford rozhodne automobil nevynašiel, no vo svojom detroidskom závode zaviedol montážnu linku, vďaka ktorej dokázal uspokojiť veľký dopyt a znížiť náklady na výrobu.
  • 1928 – Frank Whittle, mladý 21-ročný pilot a technik, prišiel s návrhom prúdového motora.

 

 

 

Niečo podrobnejšie:

James Watt

Parný stroj, ktorý skonštruoval britský inžinier James Watt, bol po prvý raz použitý v uholnej bani a železiarni. Watt a jeho partner a investor Matthew Boulton mali od r. 1775 továreň na parné stroje v Soho v Birminghame. Watt tu prakticky uplatnil parný stroj s uzavretým piestom valca, s oddeleným kondenzátorom a čerpadlom na prívod vzduchu. Tento svoj parný stoj prihlásil Watt na patentovanie v r. 1760.

Carl Benz (1844 – 1929)
V roku 1882 postavil v Mannheime továreň na výrobu plynových motorov. Neskôr nadobudol presvedčenie, že keby jeho motory pracovali na výkonnejší a vhodnejší benzín, dokázali by poháňať i vozidlo. V roku 1885 predstavil verejnosti prvé trojkolesové benzínové vozidlo a dal si ho patentovať. Tak vznikol prvý automobil. Povzbudení počiatočným úspechom zdokonalil Benz svoj prototyp pridaním jednoduchého chladiča a silnejšieho motora.

Gottlieb Wilhem Daimler
Zatiaľ čo Benz zdokonaľoval svoj povoz bez koní, pracoval iný Nemec, Gottlieb Daimler, na novom štvortakte. V svojej dielni s jedným pomocníkom Daimler vyvinul prvý benzínový, rýchlobežný motor. V roku 1890 založil firmu ktorá v roku 1901, dvanásť mesiacov po jeho smrti, uviedla na trh mercedes.
Benz a Daimler sa nikdy nestretli, napriek tomu, iróniou osudu spolu vytvorili dvojicu po smrti, keď sa roku 1926 dva závody, ktoré založili, spojili v automobilku Dailmler-Benz.

Rudolf Diesel
1893 zostrojil naftový motor (bol pomenovaný po ňom)

Henry Ford
Ford rozhodne automobil nevynašiel. Ford raz prehlásil: „Nič nového som nevymyslel. Jednoducho som objavy iných ľudí, za ktorými boli stáročia práce, len zmontoval do jedného automobilu.“ Americký konštruktér predstavil roku 1908 nový model svojho automobilu Ford Lizzy, model T, ktorý sa stal najúspešnejším automobilom tej doby. Ford zaviedol vo svojom detroijtskom závode montážnu linku, vďaka ktorej dokázal uspokojovať veľký dopyt a znížiť náklady na výrobu.

Frank Whittle
Roku 1928 prišiel 21-ročný anglický pilot a technik Frank Whittle s návrhom prúdového motora.

 

4 taktný motor

Štvortaktný MOTOR

 

 

Zdieľaj článok:
admin

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Časový limit je vyčerpaný. Znova načítajte kód CAPTCHA.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.