Chcem sa s vami podeliť o zaujímavú skúsenosť s predajom auta. Kamarát predával svoju škodu Octavia TDI. Auto bolo v super stave, žiadne škrabance, preliačeniny a iné poškodenia. Autu sa dostávalo všetko pravidelný servis od ktorého mal aj papiere a všetky náležitosti.  Auto dal na internet a čakal kým sa mu niekto ozve.

Porobil tomu autu modelovské fotky a nafotil asi všetko čo sa dalo, bol proste pedant. No ale ako čas plynul nikto sa mu neozýval.  Pritom z inzerátov sa predali skorej auta ktoré vyzerali byť v horšom stave.  Bol s toho aj tak trochu nešťastný. Postupom času sa dostal k jádru veci a boli to kilometre na aute malo už cez 450 000 km. Všade v inzerátoch uvádzal túto hodnotu. Keď si dal vyhľadať auta nad 400 000 km tak mu našlo par šrotov a jeho cukrikovu octaviu. Spýtal sa pár bazarnikov že by chcel pradať svoje auto a tí po nahliadnutí na pristrojovú dosku hneď odpovedali „to nepredáš s takýmito kilometrami“. Treba ich znížiť 🙂

Kamarát dal teda auto do nemenovaného autobazaru, ale žiadal aby mu nestáčali  kilometre, chce to predať s čistým svedomím.  Auto bolo dva mesiace stále v bazáre a ako chodil okolo neho po ceste do práce nešlo mu to stále do hlavy, že sa predávajú omnoho horšie auta ako ta jeho octavia TDI. Zašiel za bazarnikom a pýta s ho no čo ako? Neni záujem? Bazarnik mu odpovedal „Treba stočiť kilometre inak to nepredáš“ Tak teda kamarát dal na radu bazarnika a stočili sa kilometre na hodnotu 137 000 km. Servisná knižka zrazu zmizla 🙂 . Za týždeň išiel kamarát  pozrieť na octáviu, ale tá tam už nebola. Bazárnik vravel vraj hneď prvý čo si do nej sadol si ju zobral 🙂

Proste na slovensku je to tak. Slovenský národ zaujímajú kilometre a nie stav auta.

MARIO